“Politiky založené na teritoriálnom potenciáli ako pilier budúcej kohéznej politiky EÚ”, na ktorom vystúpil aj Michal Vašečka, zapadal do širšej diskusie o posune od univerzálnych (place-neutral) politík k miestne ukotveným (place-based) prístupom v rámci budúcej kohéznej politiky EÚ. Vo všeobecnosti panel smeroval ku konsenzu, že budúca kohézna politika EÚ musí byť teritoriálne citlivá, viacúrovňovo riadená a postavená na partnerstve medzi štátom a samosprávami, pričom kľúčom je posilnenie lokálnych kapacít, nie len redistribúcia zdrojov.
V kontexte pretrvávajúcich asymetrií medzi regiónmi, ale aj nových systémových šokov (geopolitických, energetických, demografických), sa do popredia dostáva potreba transformovať kohéznu politiku smerom k prístupom založeným na teritoriálnom potenciáli (place-based policies). Základným východiskom je predpoklad, že regióny nie sú pasívnymi príjemcami transferov, ale nositeľmi špecifických kombinácií zdrojov – ekonomických, sociálnych, kultúrnych a inštitucionálnych. Efektívna verejná intervencia preto nemôže byť univerzálna, ale musí reflektovať tieto diferencie. Panel tak implicitne nadviazal na teoretické rámce endogénneho rozvoja a nového regionalizmu, ktoré zdôrazňujú význam lokálne zakotvených inovačných ekosystémov a sociálneho kapitálu.
Kľúčovou líniou diskusie boli očakávania samospráv voči národným vládam. Tie možno interpretovať ako požiadavku na rekonfiguráciu viacúrovňového riadenia (multi-level governance). Samosprávy artikulujú potrebu väčšej fiškálnej a implementačnej autonómie, predvídateľného regulačného prostredia a predovšetkým partnerského modelu vzťahu so štátom. Ide o posun od hierarchického k kooperatívnemu modelu, kde lokálna úroveň nevystupuje len ako vykonávateľ, ale ako spolutvorca verejných politík.
Významným motívom bola aj odolnosť (resilience) ako nový normatívny rámec regionálneho rozvoja. Nejde pritom len o schopnosť absorbovať šoky, ale o adaptívnu kapacitu regiónov transformovať svoje ekonomické a sociálne štruktúry. Diverzifikácia ekonomických aktivít, investície do ľudského kapitálu a kvality života, ako aj posilňovanie lokálnych inštitúcií sa javia ako kľúčové faktory tejto odolnosti.
Panel zároveň upozornil na riziko prehlbovania teritoriálnej fragmentácie. Bez citlivo nastavenej politiky môže dochádzať k polarizácii medzi dynamickými metropolitnými centrami a periférnymi regiónmi, čo má nielen ekonomické, ale aj politicko-sociálne dôsledky, vrátane erózie dôvery v demokratické inštitúcie.
V syntéze možno konštatovať, že budúca kohézna politika EÚ bude čeliť potrebe integrovať tri dimenzie: teritoriálnu diferenciáciu, viacúrovňové riadenie a budovanie odolnosti. Úspech tejto transformácie bude závisieť od schopnosti prepojiť strategické rámce na európskej a národnej úrovni s reálnymi kapacitami a potrebami lokálnych aktérov.”
